• Čo je šikanovanie?

        • V školách sme často svedkami násilia žiakov, ktoré je zamerané voči materiálnym veciam, spolužiakom aj učiteľom.

          Prieskumy ukazujú, že:

          • agresivita a šikanovanie žiakov má stúpajúcu tendenciu,
          • sa zvýšila agresia detí- verbálna aj fyzická (osočovanie, vulgarizmy, posmech, zastrašovanie, bitky, fyzické ubližovanie a podobne),
          • známe sú dokonca aj prípady, kedy šikanovanie dohnalo žiakov až k samovražde.

           

          Tieto skutočnosti, sú zrejme spôsobené: 

          • krízou v rodinách a v rodinnej výchove,
          • celospoločenskou krízou hodnôt a morálky spoločnosti, vplyvom masmédií,
          • existenciou intolerancie, diskriminácie, aj rasizmu v spoločnosti, v rodinách a školách.

          Násilie v školách nie je nové. Ako spôsob riešenia konfliktov a sporov funguje vyvyšovanie sa odkedy je škola školou. V každom kolektíve sa dejú spory o získanie moci. Žiaci si ju medzi sebou vydobýjajú šikovnosťou alebo násilím. Bitkár, či zákerný vodca malej bandy má rešpekt pred svojimi rovesníkmi. Súčasná doba znásobuje rizikové faktory násilia medzi ľuďmi. Keď dospelého niekto udrie, kopne, nadáva mu, existuje na to celá rada pomenovaní: ublíženie na zdraví, na cti utŕhanie, násilné napadnutie. Keď sa niečo také stane dieťaťu alebo teenegerovi, väčšinou sa hovorí o šikanovaní.

           

          Čo je vlastne šikanovanie?

           ŠIKANOVANIE je: 

          •   úmysel ublížiť fyzicky alebo psychicky,

          ·   agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,

          ·   opakované útoky,

          ·   nevyrovnaný pomer síl medzi agresorom a obeťou,

          ·   zahŕňa slovné ponižovanie, nadávanie, výsmech, hrubé žartovanie, vydieranie,

          · obmedzovanie slobody, pohŕdanie, poškodzovanie osobných vecí, telesné napadnutie, 

          •  je právne postihnuteľné.

           

          Pre šikanujúce deti je typická túžba dominovať, ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať. Je to zámerné použitie sily jedným človekom alebo skupinou, väčšinou opakovane voči slabšiemu dieťaťu. Môže ísť o fyzický útok, poškodzovanie vecí, nadávky a ponižovanie, ohováranie, branie desiaty, pýtanie si peňazí atď., pričom zámienky na šikanovanie sú rôzne: farba pleti, náboženstvo, okuliare, obezita, akákoľvek odlišnosť od ostatných.

          Šikanovanie môžeme odhaliť podľa určitých znakov, ktoré sú priame alebo nepriame.

          Priame znaky šikanovania:

          • posmech a ponižovanie- nadávky, hanlivé prezývky, hrubé žarty,
          • kritika dieťaťa, o povýšenecké príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí,
          • naháňanie, postrkovanie, kopance, o bitky, v ktorých je jeden z účastníkov viditeľne slabší.

          Nepriame znaky šikanovania:

          • dieťa má odreniny, modriny, škrabance, rezné rany,
          • je osamotené, o pôsobí smutne až depresívne,
          • je neisté až vystrašené, nesústredené,
          • má poškodené, znečistené, rozhádzané veci,
          • zhorší sa jeho prospech, niekedy náhle.

           

           

          Stupne šikanovania:

          1. stupeň: - šikanovanie sa začína „nevinným“ odstavovaním obete z nejakej činnosti, ktoré sa prejavuje prevažne psychickými formami násilia – ignorovaním, prehliadaním obete, vylúčením zo skupiny, neustálymi miernymi nadávkami, posmievaním, ohováraním a intrigovaním, braním desiaty alebo iných vecí.

          2. stupeň: - postupne sa začína objavovať a stupňovať fyzická agresia – občasné alebo opakované strkanie, potkýnanie, naťahovanie oblečenia, ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, odstrkovanie, bitky, facky vyhliadnutej obete.

          3. stupeň: - v triede sa vytvorí jadro – k hlavnému agresorovi sa pridávajú ďalší, utvorí sa skupinka dvoch alebo troch šikanovateľov, ktorí už postupujú systematicky a cieľavedome- s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv nielen na vybranú obeť, ale aj na ostatných spolužiakov.

          4. stupeň: k agresívnej skupinke sa pridávajú ďalší a zvyšok triedy začína obeť z rôznych dôvodov ignorovať a úplne vylučovať zo svojej spoločnosti, dokonca sa aj zúčastňovať na šikanovaní. Šikanovanie sa v „nakazenej“ triede v podstate akceptuje ako normálne správanie (nepísaný zákon ), začína sa šíriť po celej škole a nadobúdať každodenný charakter.

          5. stupeň: - všetci rešpektujú normy „šikanovania“, agresori strácajú posledné zvyšky zábran, šikanovanie u nich môže nadobudnúť charakter závislosti a v škole „malej epidémie“, ktorej riešenie si vyžaduje veľa energie, pomoc odborníkov a navyše negatívne ovplyvní aj povesť školy.