Iba jeden deň v roku – 22. apríla – si pripomíname Deň Zeme.
Ale čo deň, to šanca na znižovanie ekologickej stopy.
Deti z kolégia Zelenej školy na Pribinke to už vedia.
Sú to jednoducho úžasné decká, ktoré ma neprestávajú prekvapovať ani v týchto ťažkých časoch. Stretnutia kolégia Zelenej školy cez videohovory sú zábavné, inšpiratívne , plné super nápadov, ale s ich realizáciou musíme začať každý sám doma. No im to chuť do práce a ani do písania postrehov nezobralo. A preto sme na Facebooku prijali výzvu Mladých reportérov pre životné prostredie a Zelenej školy:
Napíš malý príbeh, čo robíš denne pre Zem ty, tvoja škola či obec/mesto a prečo to vnímaš ako dôležité. Nafoť/natoč a zdieľaj!
Emkin príbeh
Zelenú školu neberiem len ako projekt, do ktorého som sa zapojila, ale ako súčasť môjho života. Každodenné zmeny sú v našich životoch prirodzené, ako zmena dňa na noc alebo rána na obed a potom na večer. Nemusíme nič podniknúť, aby sa tieto zmeny uskutočnili, a tak ich berieme ako samozrejmosť. Program Zelená škola má svoj zmysel! Nie je to školský krúžok na parádu, ale program na zmeny, na výmenu názorov, na nápady, na zlepšenie sveta. Zmysel programu je v zmene pohľadu ľudí na svet, v tom, že aj málo dokáže veľa. Vďaka programu sa nám podarilo zmeniť okolie nielen okolo seba, ale aj okolo školy. No najväčším cieľom bude pre nás zmeniť pohľad ľudí, ktorí si nevážia nič okolo seba a znevažujú prírodu len kvôli lenivosti začať meniť, pracovať, zapájať sa, riskovať, cítiť, vzdať sa niečoho, aby mohli dokázať nemožné. Čím viac ľudí si uvedomí krásu prírody a jej význam pre život, tým viac sa svet zmení. Odkedy som zapojená v programe Zelená škola, snažím sa každý jeden deň pomôcť planéte či už v škole, alebo doma. Začínam si uvedomovať význam každej jednej rastlinky a snažím sa jej dopriať blahobyt, nielen v našej bylinkovej záhradke u nás doma, ale aj na tej školskej, do ktorej budovania som sa zapojila aj ja. Bohužiaľ, každý jeden deň mi pripraví nové a nové prekážky. Jednou z nich je aj koronavírus, kvôli ktorému nemôžem meniť okolie školy. No jedno je isté! Nikdy sa nevzdám a prekážku svedomito preskakujem! A tak je to aj teraz. Žiaden koniec zmien! Začínajú ďalšie zmeny doma! Preto tieto dni trávim vymýšľaním nových vecí. S maminou vyrábame sirupy z fialiek, žihľavy, púpavy a začali sme s budovaním záhrady, v ktorej sa pre zmenu nenachádzajú bylinky ale zdravá zelenina bez chémie. Tak pomôž aj ty svojmu okoliu z domova! Nemusíš kopať záhradku, stačí, ak budeš recyklovať, alebo si vymyslíš vlastný tvorivý nápad, ktorého realizácia ťa bude baviť, a aspoň na päť minút ťa odtrhne od telefónu! Tak veľa šťastia a dokáž svetu, že ani táto prekážka ťa nezastaví!
NECH ŽIJE ZMENA!
(Ema Šišovská, 8.b)
Ellin príbeh
Neďaleko Myjavy máme chalupu. Je v menšej doline, kde skôr stretneme zvieratá ako ľudí. Prostredie je krásne. Všade okolo sú lesy, polia, lúky a je tam čisto, teda bolo, kým tam nezačali viac a viac chodiť turisti. S pribúdaním turistov začala klesať aj čistota okolia. Nerozumiem ľuďom, ktorí nemajú problém vyhodiť odpadky z okna auta či vrece plné odpadkov. Človek sa až čuduje, čo všetko nájde popri ceste. Jeden deň sme sa s mojou sestrou rozhodli, že sa pôjdeme poprechádzať, a zároveň vyzbierame odpadky. Cestou sme našli miesto, ktoré bolo zarastené a plné odpadkov. A tak sme sa dali do roboty. Trošku sme to prečistili, odpadky sme vyzbierali a odniesli sme si na chalupu pocit uspokojenia a šťastia. Túto „akciu“ sme si už zopakovali niekoľkokrát a budeme v nej aj naďalej pokračovať. Som rada, že nepatrím k ľuďom, ktorí znečisťujú našu planétu, ale práve naopak, pomáhajú jej. Kiežby nás bolo čo najviac...!!!
(Ella Pavlíková, 8.a)
Dáriusov príbeh
Zelená škola mi ukázala, ako sa stať lepším človekom vo vzťahu k prírode, ale aj jeden k druhému. Doma sme začali viac separovať, vďaka tomu produkujeme menšie množstvo odpadu a máme viac miesta v nádobe pre odpad, ktorý nájdeme v prírode. Keď ideme do lesa na hríby, nosíme si okrem košíka aj vrece na odpad. A verte mi, že toho odpadu je v lese viac ako hríbov....
Snažíme sa zbierať odpad v našom okolí, stojí to za ten dobrý pocit! Do obchodov si nosíme vlastné tašky na nákup, vlastné vrecúška na zeleninu a ovocie. Veciam, ktoré už nepotrebujeme, takmer vždy nájdeme „nový domov“. V Zelenej škole som sa naučil spoznávať nové bylinky. S prírodou musím byť kamaráti a kamaráti si pomáhajú...
(Dárius Tonkovič, 5.b)
Simonkin príbeh
V 5. ročníku som sa pridala do školského krúžku Zelená škola. Tento krúžok nás učí, ako mať ten správny vzťah s prírodou. Preberáme témy spojené s ekológiou našej Zeme. Najnovšou témou je triedenie odpadu. Snažíme sa nájsť tie najlepšie spôsoby, ako našej planéte môžeme pomôcť. Kolektív Zelenej školy sa snaží praktizovať tieto spôsoby nielen v našej škole, ale aj v našom meste, no hlavne u nás doma. Chceme, aby čo najviac ľudí robilo všetko preto, aby naša planéta bola krajšia, čistejšia a lepšia. Preto aj u nás doma dodržujeme triedenie odpadu. Taktiež napríklad posúvame oblečenie, ktoré už nosiť nebudeme ľuďom, ktorí ho potrebujú, alebo si z neho šijeme tašky, ktoré používame na nákup v obchode. Často sa chodievame prejsť okolo domu alebo do prírody. Vždy nachádzame kopu odpadkov, ktoré sa snažíme vyzbierať. My sme skúsili byť eko a páči sa nám to! Cez toto obdobie pandémie máme toľko možností, ako môžeme pomôcť našej planéte. Tak skúsme byť všetci eko, neváhajme a aj maličkosťou pomáhajme! Aj maličkosť môže byť niekedy veľká vec.
(Simona Furková, 8.a)
Dodov príbeh
V našej škole sme tento rok začali recyklovať. V každej triede máme odpadkové koše na recyklovateľný odpad (plast, papier, sklo). Ďalej recyklujeme tonery do tlačiarní, staré batérie a drobný elektroodpad. Papier odovzdávame a dostávame zaň papierové utierky a servítky do školskej jedálne. Deti a ľudia v okolí školy začali lepšie chápať, aký význam má pre nás recyklovanie. A prečo chceme pokračovať v projekte Zelená škola? Teraz hlavne preto, aby sme znížili produkciu odpadu nielen v našej škole.
(Jozef Krúpa, 8.a)
...a toto je ten dôvod, prečo ma práca s mojimi deťmi baví a prečo má program Zelená škola zmysel. Ak vedia tieto deti jej myšlienky preniesť do svojich životov, verím, že postupne sa tak stane u všetkých. Len musíme byť trpezliví !!!!!!
Mgr. Zuzana Šišovská